|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
motto : ŠTENIATKO NÁM DAROVALA PRÍRODA - PSA
DOTVÁRA ČLOVEK. |
|
|
|
SÚKROMNÁ VÝCVIKOVÁ ŠKOLA |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Pavčiná Lehota 153 , Lipt.Mikuláš , tel.: 0905 /
349498 |
|
|
|
IČO : 53165634 DIČ : 7109277791 |
|
Vaše
prípadné otázky, problémy spojené z výcvikom a výchovou píšte na : |
|
|
|
pmdog@zoznam.sk |
|
|
|
pmdog@szm.sk |
pmdog@atlas.sk |
|
|
|
|
Vám ponúka : |
|
|
|
x Základný výcvik psa / pre všetky plemená / |
|
|
x Športový výcvik psa |
stopovanie |
|
|
|
|
poslušnosť |
|
|
|
|
cviky obrany |
|
|
|
x Služobný výcvik psa |
stráženie objektov |
|
|
|
ochrana psovoda |
|
|
|
samostatná činnosť psa |
|
|
|
|
SME
DRŽITELIA CERTIFIKÁTU UNIVERZITY VETER.LEKÁRSTVA KOŠICE. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
OBSAH : |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Úvodné slovo |
|
|
|
|
|
|
Výchova psa - základné
zásady |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Výcvik psa - všeobecné
pravidlá |
|
|
|
|
|
Základný postoj |
|
|
|
|
|
|
Privolanie " Ku mne
" |
|
|
|
|
|
|
Privolanie " K nohe
" |
|
|
|
|
|
|
Chôdza psa pri nohe
psovoda |
|
|
|
|
|
|
Polohy psa |
|
|
|
|
|
|
Dlhodobé odloženie psa |
|
|
|
|
|
|
Prinášanie predmetov |
|
|
|
|
|
|
Štekanie na povel |
|
|
|
|
|
|
Prekonávanie prekážok |
|
|
|
|
|
|
Odmietanie potravy |
|
|
|
|
|
|
Prerušenie nežiadúcej
činnosti |
|
|
|
|
|
Pachové práce so psom |
|
|
|
|
|
|
Nácvik obranných
vlastností |
|
|
|
|
|
|
Zdravotná starostlivosť o
psa |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
motto : " Pes
je môj priateľ, a keď je mojím priateľom, musím sa oň starať, |
|
a keď sa chcem oň
starať, musím ho poznať. |
|
|
|
|
P.M.DOG - Patrik
Mik |
|
|
|
|
|
|
|
|
Dostáva sa Vám do
rúk neoceniteľný pomocník, ktorý Vám pomôže s výcvikom a |
|
výchovou Vášho
psa. |
|
Dlhodobo sa
stretávam s jedným problémom, veľa z vás síce vie ako ten, ktorý cvik má |
|
vyzerať, ale nie
každý pozná presný tréningový postup, ktorý Vás privedie vo Vašom |
|
snažení do cieľa
bez zbytočných chýb a postupov. |
|
Kynológii
sa venujem už 13 rokov a v tejto el.knihe som pre Vás |
|
|
pripravil podrobný
tréningový postup všetkých základných cvikov, ktoré sú nevyhnutné |
|
pre vzájomné
spolunažívanie človeka so psom. |
|
Špecifikom tejto
knihy je, že nielen dáva podrobný návod k výcviku psa doplnený |
|
obrázkami,
podrobne rozoberá správanie sa psa ale veľký dôraz je kladený na |
|
poukázanie môžných
chýb v tréningu a návodu ako im predchádzať. |
|
|
|
|
|
|
|
|
Textové skratky : |
|
|
|
|
|
Každý pes, ktorý
žije v ľudskej spoločnosti, je chovaný preto, aby bol ľuďom užitočný.Aby
akýkoľvek pes, a to i spoločenský |
|
prinášal svojemu
pánovi úžitok a nebol mu na obťiaž, musí sa mu dostať primeranéj výchovy a
výcviku.Ľudia cvičia svojích psov |
|
už oddávna, takže
bolo vyskúšaných veľa rôznych výcvikových postupov.Pretože každý pes je sám
osebe jedinečný, je veľmi |
|
dôležité zvoliť
správnu výcvikovú metódu.Dobrý cvičiteľ musí v okamžiku rozpoznať, čo pes v
danej chvíli cíti, vyhodnotiť jeho |
|
mimický výraz,
poznať strach, agresivitu, zlobu vo všetkých jej podobách a predpokladať ako
sa zachová za chvíľu. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Výchova predchádza výcviku a začína
ešte pri matke.Odstavom šteňaťa túto úlohu preberá psovod.Pod výchovou je |
|
potrebné
chápať rozvíjanie vrodených vlôh, ktoré sa prejavujú, viac menej len
náznakom.Ktoré vlohy potláčať a ktoré rozvýjať, |
|
závisí od
úloh, ktoré má psovod pri práci so psom vytýčené. |
|
|
Socialne správanie sa psa, ako ho
poznáme je výsledkom kombinácie niekoľko mnohotisícročnej domestikácie. |
|
U zdravého
jedinca bolo definovaných sedem etáp vývinu a formovania sa sociálneho
správania od momentu narodenia až po |
|
pubertu.Podrobné
štúdium týchto fáz formovania sociálneho správania psa nám vyjasní mnoho
nejasných faktov, akými sú postup- |
|
né
zapájanie jednotlivých zmyslov do života, zákonitostí fungovania mechanizmov
vyššej nervovej sústavy a podobne. |
|
|
1.Vegetatívna fáza |
|
|
/do veku 2 týždňov / zahŕňa
biologicky účelové obdobie organizmu, tzv.mliečny krok pri cicaní |
|
|
2.Prechodná fáza |
|
|
/ asi 3.týždeň veku / obdobie
absencie strachu, prvé prijímanie podnetov sluchom a zrakom,pohyb v
ležovisku. |
|
|
3.Fáza vpečatenia -
imprintoring |
|
|
/ 4. -7.týždeň /obdobie postupného
zániku vrodeného cicavého reflexu, rozdielnosti spánku a bdenia na úrovni
mozgu. |
|
|
4.Fáza socializačná |
|
|
/ 8. -12.týždeň / obdobie ukončenia
vývoja mozgu, ukončenie poznávacích a kritických väzieb človek - pes |
|
|
5.Fáza socialnej
maturácie |
|
|
/ 10. - 16.týždeň / prejavy
niektorých loveckých inštiktov, šteňa sa hrou pokúša získať lepšiu pozíciu. |
|
|
6.Fáza sociálnej
hierarchizácie |
|
|
/
5. - 6.mesiac veku / sociálne učenie formou hier a získavanie návykov, ktoré
limituje vzťahy medzi členom a vodcom |
|
|
svorky, prvé prejavy
sklonov túlavosti motivované zo začiatku len poznávaním širšieho okolia,
vážnejšie pokusy šťeňaťa |
|
|
zaujať neobsadené miesto
vodcu svorky, pokiaľ sa možno slabší, ale určite nedôsledný psovod šteňaťu
javí ako slabá |
|
|
autorita. |
|
|
8.Fáza puberty |
|
|
/ 7. - 12.mesiac veku /
psi začínajú dvíhať panvovú končatinu pri močení ako dospelý pes, prejavy
sexuálnej žiadostivosti |
|
|
miznutie rozdielu medzi
hrou a ozajstnými súbojmi s dospelými jedincami rovnakého pohlavia, u
jedincov v prírode |
|
|
prebieha proces, ktorý sa
označuje ako dozrievanie všetkých inštinktov. |
|
|
Medzi sociálne fenomény
patrí i teritoriálne správanie sa, zahrňujúce dominantné prejavy agresivity v
jeho domovskom |
|
|
prostredí.Nie je
zvláštnosťou, že i malý pes svojou dominujúcou agresivitou v domovskom
teritóriu je schopný vyhnať |
|
|
cudzieho aj keď väčšieho
psa. |
|
|
Po svojich predkoch,
šelmách psovitých zdedili psi celú radu prirodzených vlastností a nie všetky
boli zmenami dedičnosti |
|
nenávratne
stratené.Napriek domestikačnému vplyvu poznáme celý rad vrodených vlastností,
ktoré umožňujú psom |
|
|
prispôsobiť sa dnešným
životným podmienkam.Znamená to, že správnou výchovou rozvíjame jednotlivé
vrodené vlastnosti |
|
|
do schopností, že podľa
potreby špeciálneho použitia kladieme dôraz na určité vlastnosti a
schopnosti.Ak pes nemá |
|
|
tieto potrebné
vlastnosti a schopnosti rozvinuté, nemôžeme očakávať úspech pri výcviku ani
pri praktickom použití. |
|
|
|
|
|
|
Časová hranica medzi výchovou a
výcvikom nie je presne určená, pohybuje sa asi medzi 4. až 10. mesiacom veku. |
|
|
Dôležité je, že prechod medzi
výchovou a výcvikom musí byť pre mladého psa nenápadný, uplne plynulý.Takto
uchránime |
|
mladého psa pred zbytočným stresom,
ktorého výsledkom môže byť v neskoršom štádiu rad komplikácií pri stupaní |
|
|
úrovne vycvičenosti a pripravenosti
psa na konečné nasadenie do služby. |
|
|
Výcvik je cieľavedomé pôsobenie na
psa, ktorým psovod chce dosiahnuť vytvorenie podmieneno-reflexívnej |
|
|
činnosti a jej následné upevnenie v
návyky.U cvičeného jedinca to prebieha v niekoľkých štádiách, kde si najprv
pes |
|
|
privyká
na psovoda ako na komplexný podnet.Potom prejde výcvik prvou fázou cviku -
jeho tzv.nácvikovou formou, až |
|
|
kým sa ho nenaučí vykonávať.Táto
fáza je najťažšia, najzložitejšia a trvá zvyčajne najdlhšie.Tu sa pes
prvýkrát kontaktuje |
|
s cvikom a až po jeho úplnom
zvládnutí prechádza do ďalšej fázy.V tej sa upevňuje cvik v návyk, potom
nasleduje |
|
|
upevňovanie návyku v zložitejších
podmienkach - vo frekvencii, inej dennej dobe a podobne. |
|
|
|
Úspešnosť výcviku závisí od štyroch základných
okruhov podmienok : |
|
|
|
1. - od osobnosti
cvičiteľa - psovoda, od jeho praktických skúseností a od hĺbky jeho vedomostí
z teórie a metodiky |
|
|
výcviku, od citlivého,
ale najmä trpezlivého prístupu ku psovi. |
|
|
|
2. - od psa, so všetkými
svojimi vlastnosťami a schopnosťami, ktoré majú pozitívny,ale i negatívny
vplyv na úspešnosť |
|
|
výcviku / plemeno, vek,
pohlavie, kondícia a celková psychická odolnosť, vlohy po predkoch a pod. / |
|
|
|
3. - od závislosti psa
na psovodovi a ich vzájomného vzťahu.Tento sa pomaly a komplikovane vytvára,
ale veľmi ľahko |
|
|
a rýchle sa môže
narušiť, často i náhodnou krízovou situáciou.Tu zohráva úlohu predvídavosť
psovoda, aby sa dokázal |
|
|
takejto situácii
preventívne vyhnúť.Pevný vzťah psa k psovodovi, ako potvrdzuje denná prax, v
podstatnej miere uľahčuje |
|
|
výcvik psa. |
|
|
|
4. - od materiálnych a
organizačných podmienok, bez ktorých je výcvik psov nerealizovateľný. |
|
|
|
|
Päť podmienok potrebných pre vytvorenie
podmieneného reflexu. |
|
|
|
1. Podmienený a
nepodmienený podnet musia pôsobiť spoločne, pričom podmienený musí pôsobiť o
1 až 2 sekundy |
|
|
skôr ako nepodmienený. |
|
|
|
2. Centrálna nervová
sústava nesmie v tom čase byť zaťažená inou činnosťou. |
|
|
|
3. Nepodmienený reflex
musí byť silnejší než podnet podmienený a musí byť v dostatočnej sile, aby
boli reflexy |
|
|
vypracované rýchlejšie a
v lepšej kvalite. |
|
|
|
4. Nepodmienený reflex
musí byť v dostatočne dráždivom stave./ motivácia / |
|
|
|
5. Musí byť zabezpečené
opakované pôsobenie podmieneného a nepodmieneného podnetu, aby sa reflex po
vytvorení |
|
|
upevnil natoľko, že
vydrží do najbližšieho precvičovania.Vypracované podnety totiž podliehaju
procesu uhasínania. |
|
|
Tento proces prebieha u
všetkých podmienených reflexov rovnakou rýchlosťou, lebo je ovplyvňovaný
najmä individualitou |
|
|
psa, zložitosťou
podmieneného reflexu, metódou výcviku a dosiahnutým stupňom vypracovania
podmieneného reflexu. |
|
|
|
Povelová technika. |
|
|
|
Pri výcviku je psovod priamo v
kontakte so psom a spôsob kontaktu je v priamej závislosti od použitej
výcvikovej metódy |
|
|
Napriek tomu je základom výcviku
povelová technika.Správna povelová technika vyžaduje niekoľko zásad. |
|
|
|
Jednotnosť povelov. |
|
|
Pes nerozoznáva hlásky, ale celý
súzvuk hlások,najmä dominujúce sykavky v niektorých poveloch.Zrakom zase pes |
|
|
oveľa ťažšie rozozná drobné
odchýlky v posunkoch pokiaľ sa povely jasne neodlišujú.Jednu vec pes
rozlišuje skoro |
|
|
dokonale a to je intonácia povelu,
ktorou psovod prezrádza psovi svoju náladu.Tieto stavy sa prenášajú na psa
nie iba |
|
|
jediným povelom, pes si doplňa
sluchom informáciu, ktorú dostal čuchom.Nervózny, nahnevaný a šťastný psovod
má |
|
|
zmenené fyziologické hodnoty svojho
organizmu i celkový prejav. |
|
|
Taktiež je potrebné opatrnejšie
narábať s hlasitosťou povelov.Povely musíme vydávať síce zreteľne, ale s
primeranou |
|
|
hlasitosťou.Nie je potrebné
definovať tieto hodnoty, ale jednoducho povedané pokiaľ nechceme psa
privyknúť, že povely |
|
|
ktoré má plniť budú vydávané len
krikom, tak radšej stíšme hlas.Pokiaľ sa bude chcieť dopracovať k odmene,
iste povel |
|
|
začuje aj keď je vydaný potichu.Keď
je pes hladný a psovod len siahne na misku, pes je už pri ňom.Pes je zviera |
|
|
s naozaj citlivým sluchom. |
|
|
Prísne dodžiavanie
metodiky výcviku. |
|
|
Musíme prísne dodržiavať metodický
spôsob vydávania povelov.Tento je závislý od druhu výcvikovej metódy. |
|
|
Príklad použitia kontrastnej
výcvikovej metódy : |
|
|
|
|
Oslovenie psa - je
splnenie druhej z piatich podmienok, potrebných ku vzniku podmieneného
reflexu - upútame |
|
|
|
|
pozornosť psa na
seba.Pokiaľ sa pes sústredí na psovoda následuje - |
|
|
|
Vydanie povelu - povel
je v prvopočiatku pre psa indeferentný / ničnehovoriaci / a postupne sa stáva
podmieneno - |
|
|
|
reflexívny, psovi
známy.Po zreteľnom vydaní povelu po 1 až 3 sekundách následuje - |
|
|
|
Pôsobenie nepodmienených
podnetov na psa - ide o rôzne ťahy, tlaky a trhy vodítkom, ktorými sa
vyvoláva niektorý |
|
|
|
nepodmienený reflex.Ide
o to, že jednoduché podmienené reflexy sa budujú a vytvárajú vždy na základe |
|
|
|
niektorého nepodmieneného
reflexu.Po celkovom ukončení cviku následuje - |
|
|
|
Pochvala - odmena psovi
- po dobre vykonanom cviku, je potrebné neutralizovať negatívny dopad
mechanického |
|
|
|
|
pôsobenia na psa a
upevniť vzťah psa ku psovodovi.Pochvala musí byť radostná a úprimná. |
|
|
|
|
Degradácia povelov. |
|
|
Degradácia povelov je negatívny
jav, s ktorým sa často stretávame u psovodov.Veľa psovodov miesto toho aby
povel |
|
|
dali v pravý čas, správnou
intonáciou a hlasitosťou s predchádzajúcim oslovením psa povel opakujú a to
pre istotu |
|
|
viackrát.Ťažisko
problému je v tom, že zásady vydávania povelov jasne stanovujú podmienky, za
ktorých je pes |
|
|
pripravený na prijatie
povelu.Pokiaľ týchto päť podmienok psovod splní, nenastane potreba opakovať
povel. |
|
|
Keď sa psovod pomýli raz, nemusia
zostať nijaké vážne náskedky.Ak sa chybné vydávanie povelov stane pravidlom, |
|
|
stane sa i zvykom povely opakovať
viackrát.Stane sa i pravidlom, že pes vykonáva cviky presne a vyrovnane,ale
na |
|
|
štvrtý či šiesty povel.To vlastne
už nezodpovedá ani karikatúre poslušnosťi.Napokon sú situácie, keď je otázkou |
|
|
mimoriadnej situácie, keď pes
nezareaguje na prvý povel. |
|
|
Degradovať povel je možné veľmi
jednoducho i tak, že psovod vydá psovi nesplniteľný povel a cvik končí tým,
že pes |
|
|
jednoducho nemôže cvik
splniť.Vydanie takéhoto povelu " na slepo " okrem degradovania
povelu samotného i metodic- |
|
|
ky narušuje samotný výcvik. |
|
|
|
Od jednoduchšieho k
zložitejšiemu. |
|
|
Je potrebné riadiť sa a dôsledne
dodržiavať zásadu, že keď niektorú fázu cviku pes nezvládne, musí sa nácvik
vrátiť |
|
|
o jednu - dve fázy späť.Rozloženie
nácviku jednotlivých cvikov na viac fáz - podľa stupňa náročnosti, časovo
oddiaľuje |
|
|
zvládnutie cviku, ale pomôže
vytvárať pevnejšie návyky a vyrovnané výkony. |
|
|
Pri každom cviku je metodicky
potrebné rozlišovať jeho počiatočnú nácvikovú fázu, potom nadvezujúce
pokročilejšie |
|
|
fázy a na záver dokonalý cvik, ktorý
je cieľom práce. |
|
|
|
Dôsledné dodržiavanie
zásady individuálneho prístupu ku psovi. |
|
|
Pri jemnejšom psovi nesmú byť
podnety neúmerne silné a naopak pri silnom type slabé podnety = žiadne
podnety. |
|
|
|
Nežiadúca spojitosť. |
|
|
Pod pojmom " Nežiadúca
spojitosť " je treba rozumieť chyby, ktoré vzniknú nevhodnou metódou
alebo technikou výcviku. |
|
|
Môžu vzniknúť aj náhodne, bez
možnosti ovplyvnenia psovodom. |
|
|
Nežiadúca spojitosť je
kvalifikovaná v práci psovoda ako veľmi vážna chyba.Pri svedomitej a
premyslenej práci by sa |
|
|
jej psovod nemal dopustiť.Nežiadúca
spojitosť v procese výcviku môže vznikať za rôznych okolností, v rôznych
fázach |
|
|
cviku nedocenením prostredia, osoby
pomocníka a pod.Začínajúcim psovodom je odporúčané zamerať pozornosť najmä |
|
|
na tú fázu cviku, kedy je najľahšie
možný cvik nežiadúcou spojitosťou. |
|
|
Nežiadúca spojitosť vzniká pri
výcviku stále na jednom mieste.Pes podáva pravidelne vyrovnané výkony |
|
|
,ale je fixovaný na konkrétne
výcvikové miesto, čo sa v tomto prípade dostáva do úlohy tzv.fixačného
podnetu. |
|
|
Pri zmene jedného terénu alebo
výcvikového priestoru nebude pes podávať výkony na aké bol psovod zvyknutý,
aké pes |
|
|
bežne podával. |
|
|
Závažnou nežiadúcou spojitosťou
je,keď psovod pri výcviku psa po sebe idúce cviky nestrieda s tak potreb- |
|
|
nou dávkou nepravideľnosti.To má za
následok, že pes na jeden povel vykoná viacej cvikov za sebou, alebo keď
psovod |
|
|
poruší zaužívanú a navyknutú
pravideľnosť, pes zlýhavá.Táto nežiadúca spojitosť sa vyskytuje často pri
výcviku komp- |
|
|
lexu cvikov poslušnosti.Napríklad
psovod vydáva v rýchlom slede povely "LAHNI" ,"SADNI" ,
"STOJ".Po krátkom čase |
|
|
pes začne predbiehať vydanie povelu
a sám začne meniť nasledujúcu polohu. |
|
|
Ďalší príklad vzniká, keď psovod
nedodržiava medzi po sebe idúcimi cvikmi a povelmi potrebné
intervaly.Napríklad, keď |
|
|
pri privolaní - povel "KU
MNE", pes predsadá a hneď/ príliš skoro / následuje povel "K
NOHE".Po krátkom čase, pes skôr |
|
|
než psovod vydá povel, si prisadá k
nohe.Takýmto nepremysleným spôsobom psovod psa viac kazí ako cvičí. |
|
|
Je veľmi potrebné, aby pri výcviku
bol zámerne budovaný oneskorujúci sa útlm, čiže zámerne robiť časové pauzy
tam, |
|
|
kde sa prejavuje snaha psa
predbiehať povely. |
|
|
|
Psychologické aspekty
použitia psa. |
|
|
Človek už od nepamäti
používal psov na stráženie a ochranu svojho teritória najmä preto, že dravosť
a zúrivosť psov |
|
|
vzbudzovala náležitý
rešpekt pred prípadným ohrozujúcimi alebo nepovolanými osobami.To predurčilo
psov na použitie |
|
|
v prvom rade ako strážcov a obranárov a až v
neskoršom období vznikali ďalšie formy použitia psov. |
|
|
|
Tu je potrebné si
uvedomiť, že najmodernejšie elektronické zariadenie je schopné zaznamenať
narušenie, nahrá záznam |
|
|
ale nie je schopné
zabrániť nedovolenej činnosti, prenasledovať a zaistiť neoprávnenú osobu v
stráženom priestore. |
|
|
|
|
|
Pes strážny je pes,
používaný na strážne,obranné účely a ochranu, musí byť na túto činnosť
pripravovaný.Takáto |
|
|
|
pripravenosť zahŕňa jeho
vycvičenosť, vekovú zrelosť,kondíciu a optimálny zdravotný stav.Vycvičenosťou
je potrebné |
|
|
rozumieť okrem základnej
poslušnosti veľmi dobre zvládnutú obranu. |
|
|
|
Moment prekvapenia je
okolnosť, s ktorou sa bežne počíta pri plánovaní podobných nezákonných
aktivít, lebo významne |
|
|
zvyšuje šancu úspešnosti
páchateľov.Prítomnosť psa znižuje možnosť momentu prekvapenia a zaskočenia. |
|
|
|
Moment prekvapenia je
tým väčší, čím je menej obranný výpad očakávaný.Profesionálny psovod by mal
mať vštepené |
|
|
a natrénované
rozhodovacie procesy, vzhľadom k meniacim sa situáciám.Podmienkou je tiež
takmer dokonalé poznanie |
|
|
reakcií svojho psa na
často meniace sa podmienky zákrokov.Zásadou by malo byť nepreceňovanie psa,
ale i nepodce- |
|
|
ňovanie útočníka. |
|
|
|
Výhody psychologického
pôsobenia možno zhrnúť do niekoľkých bodov : |
|
|
|
od času samotného
avizovania až po zákrok má psovod relatívne dostatok času na prípravu a
samotnú odpoveď |
|
|
|
|
|
|
pes vykonáva zákrok bez
strachu zo zbrane, na rozdiel od človeka bez uvedomenia si nebezpečenstva |
|
|
|
|
|
|
pes pôsobí odstrašujúcim
dojmom, preto sa páchateľ útoku radšej vyhne, vycvičený pes zabráni
prekvapujúcemu |
|
|
prepadnutiu psovoda |
|
|
|
|
|
|
pes môže zabrániť
streľbe útočníka, vzhľadom na trénovanie záhryzu do predlaktia, v horšom
prípade stiahne streľbu |
|
|
na seba a umožní zákrok
psovoda |
|
|
|
|
|
|
Ako nám vychádza z
uvedených bodov,pozitívne pôsobenie psa na psovoda sa premieta do jeho
sebaistoty a evidentne |
|
|
zvyšuje výkonnosť a
obranyschopnosť.Práve opačne pôsobí pes na útočníka, zlodeja alebo
prenasledovaného páchateľa |
|
|
Pes v ňom vzbudzuje pocit strachu a
bezradnosti a radšej sa zákroku psa vyhne tým, že upustí od plánovaného činu. |
|
|
|
|
Základné metódy výcviku psa : |
mechanická |
|
|
|
chuťovo dráždivá |
|
|
kontrastná |
|
|
|
napodobovacia |
|
|
|
|
Mechanická metóda : ako
nepodmienený podnet používame určitý fyzický zákrok, ktorým donútime psa,aby
previedol |
|
|
|
požadovaný cvik. |
|
|
|
Chuťovo - dráždivá
metóda : podstata spočíva v tom, že psa prinútime k prevedeniu určitého cviku
odmenou.Na psa |
|
|
|
pôsobime povelom a
odmenou.Nepodmienený reflex / chuť na odmenu / musí byť v dostatočnom |
|
|
|
stave dráždivosti.Pes
musí byť pri chuti - nenasýtený. |
|
|
|
Kontrastná metóda : je
najdôležitejšou s používaných metód pri výcviku psa.Je to spojenie metódy
mechanickej s |
|
|
|
chuťovodráždivou. |
|
|
|
Napodobovacia metóda :
používa sa hlavne pri výchove šteniatka a pri niektorých cvikoch hromadného
výcviku. |
|
|
|
|
Základné typy psov : |
|
melancholik - typ slabý |
|
|
|
|
|
|
flegmatik - vyrovnaný ale
pomalý typ |
|
|
|
|
|
sangvinik - vyrovnaný,v rovnováhe má vzruchy a útlmy |
|
|
|
cholerik -
nevyrovnaný,silne dráždivý typ |
|
|
|
|
|
POVZBUDENIE : |
|
|
pozbudenie je pôsobenie
psovoda na psa po správne prevedenom cviku.Veľký význam má povzbudenie ako
kontrast |
|
|
prinútenia.Čím budeme na
psa mechanicky tvrdšie pôsobiť, tak po správne prevedenom cviku,musíme psa
primerane |
|
|
sile pôsobenia
odmeniť.Prinútenie a povzbudenie musí byť v rovnováhe. |
|
|
|
|
ZÁKAZ : |
|
|
zákaz je prerušenie
nežiadúcej činnosti psa povelom.Pri vypracovaní podmieneného podnetu na povel
"FUJ TO" musíme |
|
|
používať silné mechanické
podnety. / podrobný návod je v kapitole Výcvik psa. / |
|
|
|
|
|
|
|
|
/ OSLOVENIE PSA
"MENO" / |
|
|
|
SLOVNÝ POVEL |
" ku mne ,k nohe,
lahni, sadni a pod. " |
|
|
Medzi slovným a manuálnym
povelom musí byť časový rozdiel |
MANUÁLNY POVEL |
|
|
|
mininálne 1 až 3 sekundy. |
|
|
|
|
|
|
|
|
Priebežne sa bude
stránka aktualizovať aj o praktické rady ako ktorý cvik cvičiť .... S
pozdravom Patrik Mik |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|